| ← 1Samuel (17/31) → | 
| 1. | <Goliáš>A Filištíni sobrali svoje vojská do boja a shromaždili sa pri Sochu, ktoré patrí Júdovi, a položili sa táborom medzi Sochom a medzi Azékou, v Éfes-dammime. | 
| 2. | A shromaždili sa aj Saul a synovia Izraelovi a položili sa táborom v doline Éla a zriadili sa do boja proti Filištínom. | 
| 3. | A Filištíni stáli na svahu vrchu z jednej strany, a Izraeliti stáli na svahu vrchu z druhej strany, a dolina bola medzi nimi. | 
| 4. | A vyšiel súbojník z vojska Filištínov, ktorému bolo meno Goliáš, z Gátu; vysoký bol šesť lakťov a piaď; | 
| 5. | na hlave mal medenú prilbu a oblečený bol v šupinatom pancieri, ktorý vážil päť tisíc šeklov medi; | 
| 6. | na svojich nohách mal medené plechovice a medený štít medzi svojimi plecami, | 
| 7. | a drevo jeho kopije bolo jako tkáčsky návoj, a hrot jeho kopije vážil šesťsto šeklov železa, a ten, ktorý nosil jeho veľký štít, išiel pred ním. | 
| 8. | A postaviac sa volal na bojové rady Izraelove a vravel im: Načo ste vyšli postaviť sa do boja? Či nie som ja Filištín a vy služobníci Saulovi? Vyberte si muža, ktorý by sišiel ku mne! | 
| 9. | Ak bude môcť bojovať so mnou a zabije ma, vtedy vám budeme za sluhov, a jestli ja jeho premôžem a zabijem ho, budete vy nám za sluhov a budete nám slúžiť. | 
| 10. | A krome toho vravel Filištín: Ja som dnes pohanil vojská Izraelove. Nože mi tedy dajte muža, aby sme sa spolu borili! | 
| 11. | Keď počul Saul a celý Izrael tie slová Filištína, zľakli sa a báli sa veľmi. | 
| 12. | A tedy Dávid bol synom muža Efraťana, toho z Betlehema Júdovho, ktorému bolo meno Izai a ktorý mal osem synov. A človek žil za dní Saulových a bol už starý, pošlý vekom medzi ľuďmi. | 
| 13. | A traja najstarší synovia Izaiho odíduc išli tiež za Saulom do boja. A mená jeho troch synov, ktorí boli odišli do boja, boly: Eliáb, prvorodený, a prvý po ňom Abinadáb a druhý Šamma. | 
| 14. | Dávid bol najmladší. A teda tí traja najstarší išli za Saulom. | 
| 15. | A Dávid odchádzaval a vše sa vrátil od Saula zase pásť ovce svojho otca do Betlehema. | 
| 16. | A Filištín prichádzaval blízko skoro za rána a večer a postavoval sa tak štyridsať dní. | 
| 17. | <Dávid navštívi bratov. Vidí Goliáša>A Izai povedal Dávidovi, svojmu synovi: Nože vezmi pre svojich bratov efu tohoto praženého zrna a týchto desať chlebov a bež s tým do tábora za svojimi bratmi. | 
| 18. | A týchto desať čerstvých syrcov zanesieš veliteľovi ich tisíca a navštíviš svojich bratov a zvieš, ako sa majú, a vezmeš ich záloh. | 
| 19. | Medzitým Saul aj oni i všetci mužovia Izraelovi boli v doline Éla bojujúc s Filištínmi. | 
| 20. | Vtedy vstal Dávid skoro ráno a sveriac stádo na strážneho vzal a išiel, tak ako mu prikázal Izai, a prišiel až k vozom a k vojsku, ktoré práve vychádzalo do šíku a kričalo do boja. | 
| 21. | A postavil sa do šíku Izrael i Filištíni, šík proti šíku. | 
| 22. | Tu zanechal Dávid veci, ktoré složil so seba, pri tom, ktorý strážil batožinu, a bežal do vojska, pripraveného do boja. A prijdúc ta pýtal sa svojich bratov, ako sa majú? | 
| 23. | Ale kým on hovoril s nimi, tu hľa, prichádzal hore postredný súbojník, Goliáš Filištínsky menom, z Gátu, z bojovných radov Filištínov a zase hovoril slová jako tamtie, a Dávid to počul. | 
| 24. | A všetci mužovia Izraelovi, keď uvideli muža, utekali pred ním a báli sa veľmi. | 
| 25. | <Dávid chce ísť proti Goliášovi. Jeho nádej>A mužovia Izraelovi vraveli medzi sebou: Či ste videli muža, ktorý to išiel sem hore? Lebo nato chodí sem hore, aby hanobil Izraela. A preto muža, ktorý by ho zabil, obohatí kráľ veľkým bohatstvom a dá mu svoju dcéru za ženu a učiní dom jeho otca slobodným v Izraelovi. | 
| 26. | Na to riekol Dávid mužom, ktorí stáli pri ňom, a povedal: Čože sa to učiní mužovi, ktorý zabije tohoto Filištína a sníme pohanu s Izraela? Lebo ktože je ten neobrezaný Filištín, že uvodí pohanu na vojská živého Boha? | 
| 27. | A ľud mu odpovedal tie isté slová a riekol: Tak sa učiní mužovi, ktorý ho zabije. | 
| 28. | Ale počul to Eliáb, jeho najstarší brat, keď hovoril s mužmi, a nahneval sa na Dávida a povedal: Prečo si sišiel sem? A na koho si nechal tých niekoľko oviec na púšti? Ja znám tvoju pýchu a zlobu tvojho srdca, lebo si nato prišiel sem dolu, aby si videl bitku. | 
| 29. | A Dávid riekol: Čože som teraz urobil? Či mi nebolo rozkázané? | 
| 30. | A Dávid obrátiac sa od neho k inému, pýtal sa to isté. A ľud mu odpovedal zase tak ako prv. | 
| 31. | A keď počuli ľudia slová, ktoré hovoril Dávid, oznámili to Saulovi, ktorý ho povolal k sebe. | 
| 32. | A Dávid riekol Saulovi: Nech sa neľaká srdce človeka pre neho; tvoj služobník pojde a bude bojovať s tým Filištínom. | 
| 33. | Na to povedal Saul Dávidovi: Nebudeš môcť ísť proti tomu Filištínovi, aby si bojoval s ním, lebo ty si iba mládenček, a on je bojovník od svojej mladosti. | 
| 34. | Ale Dávid odpovedal Saulovi: Tvoj služobník bol pastierom svojho otca pri drobnom stáde, a keď prišiel lev alebo medveď a niesol preč nejaké dobytča, ovcu alebo kozu, zo stáda, | 
| 35. | vyšiel som za ním a bil som ho a tak som vytrhol z jeho tlamy. A keď sa oboril na mňa, chytil som ho za jeho bradu a bil som ho dotiaľ, dokiaľ som ho nezabil. | 
| 36. | I ľva i medveďa zabil tvoj služobník, a ten neobrezaný Filištín bude jako jeden z nich, pretože hanobil vojská živého Boha. | 
| 37. | A ešte povedal Dávid: JeHoVaH, ktorý ma vytrhol z moci ľva a z moci medveďa, on ma vytrhne i z ruky tohoto Filištína. Na to povedal Saul Dávidovi: Iď, a JeHoVaH bude s tebou: | 
| 38. | <Filištín Goliáš pohŕda Dávidom>Vtedy obliekol Saul Dávida do svojich šiat, dal medenú prilbu na jeho hlavu a dal ho obliecť do panciera. | 
| 39. | A Dávid si pripásal jeho meč na jeho šaty a chcel ísť, lebo ešte nebol zkúsil. Ale potom riekol Dávid Saulovi: Nemohol by som v tom ísť, lebo som neprivykol na to. A tak to složil Dávid so seba. | 
| 40. | Ale vzal svoju palicu do svojej ruky a vybral si päť hladkých kameňov z potoka a vložil ich medzi pastierske náčinie, ktoré mal, a do kabely, a svoj prak si vzal do svojej ruky a tak sa blížil k Filištínovi. | 
| 41. | A išiel aj Filištín a blížil sa pozvoľna Dávidovi, a muž, ktorý niesol jeho veľký štít, išiel pred ním. | 
| 42. | Keď potom pozrel Filištín a uvidel Dávida, pohŕdol ním, pretože bol iba mládenček, rumenný a krásnej postavy. | 
| 43. | A Filištín povedal Dávidovi: Či som ja pes, že ideš ku mne s palicami? A Filištín zlorečil Dávidovi svojimi bohmi. | 
| 44. | A taktiež povedal Filištín Dávidovi: Nože poď ku mne, a dám tvoje telo nebeským vtákom a poľnej zveri! | 
| 45. | Na to riekol Dávid Filištínovi: Ty ideš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene JeHoVaHa Zástupov, v mene Boha vojsk Izraelových, ktorému si sa rúhal. | 
| 46. | Dneská ťa vydá JeHoVaH do mojej ruky, a zabijem ťa a zotnem tvoju hlavu s teba a dnes vydám mŕtve telá tábora Filištínov nebeským vtákom a zemským šelmám, a tak zvedia, celá zem, že má Izrael Boha. | 
| 47. | A zvie i celé toto shromaždenie, že nie mečom ani kopijou zachraňuje JeHoVaH, pretože boj je JeHoVaHov, a vydá vás do našej ruky. | 
| 48. | <Dávid zabije obra Goliáša>A stalo sa, keď potom povstal Filištín, išiel a blížil sa proti Dávidovi, poponáhľal sa Dávid a bežal smerom proti vojsku nepriateľa, oproti Filištínovi. | 
| 49. | A v tom siahol Dávid svojou rukou do kapsy a vyňal ztade kameň a hodiac ho prakom uderil Filištína do čela tak, že kameň zaviazol do jeho čela, a padol na svoju tvár na zem. | 
| 50. | A tak premohol Dávid Filištína prakom a kameňom a uderiac Filištína zabil ho, keď aj nemal Dávid v ruke meča. | 
| 51. | A Dávid pobehol a postavil sa k Filištínovi, vzal jeho meč, vytiahol ho z jeho pošvy a zabil ho a odťal ním jeho hlavu. A keď videli Filištíni, že zomrel ich najsilnejší, utekali. | 
| 52. | A mužovia Izraelovi a Júdovi povstali, kričali a honili Filištínov až potiaľ, kde prijdeš do doliny, až ku bránam Ekróna. A tak padali ranení z Filištínov po ceste Šáraim a tak až po Gát a až po Ekrón. | 
| 53. | Keď sa potom navrátili synovia Izraelovi od prenasledovania Filištínov, ktorých tuho stíhali, zrabovali ich tábor. | 
| 54. | A Dávid vzal hlavu Filištínovu a doniesol ju do Jeruzalema a jeho zbraň složil vo svojom stáne. | 
| 55. | A keď videl Saul Dávida, keď išiel von proti Filištínovi, povedal Abnerovi, veliteľovi vojska: Čí je ten mládenec, Abner? A Abner odpovedal: Ako že žije tvoja duša, kráľu, neviem. | 
| 56. | A kráľ povedal: Spýtaj sa ty, čí je to šuhaj. | 
| 57. | Keď sa potom navracoval Dávid od zabitia Filištína, pojal ho Abner a doviedol ho pred Saula. A hlavu Filištínovu držal vo svojej ruke. | 
| 58. | A Saul mu povedal: Čí si ty syn, mládenče? A Dávid odpovedal: Syn tvojho služobníka Izaiho Betlehemského. | 
| ← 1Samuel (17/31) → |