1Samuel (1/31)  →
1. <Elkána a jeho ženy, Anna a Peninna>A bol nejaký muž z Ramataim-cofíma, s vrchu Efraimovho, ktorému bolo meno Elkána, syn Jerocháma, syna Elihu-va, syna Tochu-va, syna Cúfovho, Efraťan.
2. Ten mal dve ženy; jednej bolo meno Anna, a meno druhej bolo Peninna. Peninna mala deti, ale Anna nemala detí.
3. Človek chodieval z roka na rok zo svojho mesta hore klaňať sa a obetovať JeHoVaHovi Zástupov bitnú obeť v Síle, kde boli dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas, kňazmi JeHoVaHovi.
4. A bývalo vše toho dňa, keď obetoval Elkána bitnú obeť, že dal Peninne, svojej žene, i všetkým jej synom i jej dcéram diely.
5. Ale Anne dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval. Lež JeHoVaH bol zavrel jej život.
6. A jej protivnica ju veľmi popudzovala, aby ju rozrušovala, pretože JeHoVaH bol zavrel je život.
7. Tak robieval Elkána každého roku, kedykoľvek išla hore do domu JeHoVaHovho, a tamtá ju vždy tak popudzovala, a ona plakávala a nejedávala.
8. A Elkána jej muž, jej povedal: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? A prečo je smutné tvoje srdce? Či nie som ti ja lepší ako desať synov?
9. <Anna prosí za syna. Éli jej nerozumie>A Anna vstala, keď boli jedli v Síle a keď boli pili. A Éli, kňaz, sedel na stolici pri podvojach chrámu JeHoVaHovho.
10. A ona bola rozžialenej duše a modlila sa JeHoVaHovi a plakala veľmi.
11. A sľúbila sľub a riekla: JeHoVaHu Zástupov, ak pohliadnuť pohliadneš na trápenie svojej dievky a rozpomenieš sa na mňa a nezabudneš na svoju dievku, ale dáš svojej dievke plod mužského pohlavia, dám ho JeHoVaHovi, aby bol jeho po všetky dni svojho života, a britva nevstúpi na jeho hlavu.
12. A stalo sa, keď sa len dlho modlila pred JeHoVaHom, že Éli pozoroval na jej ústa.
13. Ale Anna hovorila vo svojom srdci; iba jej rty sa pohybovaly, a jej hlasu nebolo počuť. Preto myslel o nej Éli, že je opilá.
14. A Éli jej povedal: Dokedyže budeš opilá? Vytriezvej zo svojho vína!
15. Ale Anna odpovedala a riekla: Nie som ja opilá, môj pane; som žena utrápeného ducha a vína ani nijakého opojného nápoja som nepila, ale vylievam svoju dušu pred JeHoVaHom.
16. Nepovažuj svojej dievky za dcéru beliála, lebo z mnohého svojho úpenia a z veľkého svojho zármutku som hovorila až doteraz.
17. Na to odpovedal Éli a riekol: Idi v pokoji, a Bôh Izraelov nech ti dá to, čo si prosila od neho.
18. A riekla: Nech najde tvoja dievka milosť v tvojich očiach. A žena išla svojou cestou a najedla sa, a jej tvár nebola viacej smutná.
19. <Narodenie Samuelovho. Oddaný JeHoVaHovi>Potom vstali skoro ráno a poklonili sa pred JeHoVaHom a navrátiac sa prišli do svojho domu do Rámy. A Elkána poznal Annu, svoju ženu, a JeHoVaH sa rozpomenul na ňu.
20. A stalo sa, keď tomu prišiel čas, že Anna počala a porodila syna a nazvala jeho meno Samuel (* Samuel=Vyslyšaný Boží), lebo riekla: Od JeHoVaHa som ho vyprosila.
21. A človek Elkána zase odišiel hore i s celým svojím domom obetovať JeHoVaHovi každoročnú obeť bitnú a splniť svoj sľub.
22. Ale Anna neišla hore, lebo riekla svojmu mužovi: Až bude odstavený chlapec, zavediem ho ta, a ukáže sa pred tvárou JeHoVaHovou a bude tam bývať až na veky.
23. A Elkána, jej muž, jej povedal: Učiň to, čo je dobré v tvojich očiach; zostaň, až ho odstavíš, len nech JeHoVaH postaví, a tak splní svoje slovo. A tak zostala žena a kojila svojho syna, dokiaľ ho neodstavila.
24. Potom, keď ho odstavila, odviedla ho so sebou hore i s tromi juncami nesúc jednu efu bielej múky jemnej a nádobu vína a doviedla ho do domu JeHoVaHovho do Síla, a chlapča bolo ešte malé.
25. A zabili junca a doviedli chlapca k Élimu.
26. A ona riekla: Pohliadni na mňa, môj pane! Jako že žije tvoja duša, môj pane, ja som tá žena, ktorá som stála tu s tebou modliac sa JeHoVaHovi.
27. Za tohoto chlapca som sa modlila, a JeHoVaH mi dal to, čo som si prosila od neho.
28. Preto ho i ja oddávam JeHoVaHovi, aby bol jeho po všetky dni, čo bude žiť; je vyprosený pre JeHoVaHa. A poklonili sa tam JeHoVaHovi.
      1Samuel (1/31)  →