1Kings (2/22)  

1. <Dávid hovorí Šalamúnovi o bázni Božej, o Joábovi, o Barzillajovi, o Šimeim; jeho smrť>A keď sa priblížily dni Dávidove, aby zomrel, prikázal Šalamúnovi, svojmu synovi, a riekol:
2. Ja odchádzam cestou celej zeme, preto buď silný a buď mužom!
3. A ostríhaj príkazy JeHoVaHa, svojho Boha, chodiac po jeho cestách a ostríhajúc jeho ustanovenia, jeho prikázania, jeho súdy a jeho svedoctvá, jako je napísané v zákone Mojžišovom, aby si rozumne konal všetko, čo budeš činiť a rozumne si počínal všade, kamkoľvek sa obrátiš,
4. aby JeHoVaH postavil svoje slovo, ktoré hovoril o mne povediac: Ak budú ostríhať tvoji synovia svoju cestu tak, aby chodili predo mnou v pravde celým svojím srdcom a celou svojou dušou, tak povedal: Nebude ti vyplienený muž s trónu Izraelovho.
5. A vieš aj ty, čo mi urobil Joáb, syn Ceruje, čo urobil dvom veliteľom vojsk Izraelových, Abnerovi, synovi Nérovmu, a Amazovi, synovi Jeterovmu, že ich zavraždil a vylial vojnovú krv v pokoji a dal vojnovú krv na svoj opasok, ktorý je na jeho bedrách, i na svoju obuv, ktorá je na jeho nohách.
6. A učiníš podľa svojej múdrosti a nedáš jeho šedinám sostúpiť v pokoji do hrobu.
7. A synom Barzillaja Gileádskeho učiníš milosť, a budú medzi jediacimi z tvojho stola, lebo tak prišli ku mne, keď som utekal pred Absalomom, tvojím bratom.
8. A hľa, je u teba aj Šimei, syn Géru, syn Jeminiho, z Bachuríma, ktorý mi ukrutne zlorečil toho dňa, keď som išiel do Machnaima, a ktorý mi potom prišiel vústrety dolu k Jordánu, a ktorému som vtedy prisahal na JeHoVaHa povediac: Nezabijem ťa mečom.
9. A tak teraz nedaj, aby bol bez viny; lebo si múdry muž a budeš vedieť, čo mu máš učiniť a spôsobíš to, aby jeho šediny sostúpily v krvi do hrobu.
10. Potom usnul Dávid a ležal so svojimi otcami a bol pochovaný v meste Dávidovom.
11. A dní, ktoré kraľoval Dávid nad Izraelom, bolo štyridsať rokov; v Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov.
12. <Adoniáš úkladí Šalamúnovi; jeho smrť>A tak sedel Šalamún na tróne Dávida, svojho otca, a jeho kráľovstvo sa upevnilo a stálo veľmi pevne.
13. Potom prišiel Adoniáš, syn Chaggity, k Bat-šebe, matke Šalamúnovej, ktorá povedala: Či je tvoj príchod pokojný?! A povedal: Pokojný.
14. Potom povedal: Mám k tebe slovo. A ona riekla: Hovor!
15. A povedal: Ty vieš, že moje bolo kráľovstvo, a že na mňa boli obrátili, celý Izrael, svoju tvár, aby som kraľoval; ale potom sa zvrtlo kráľovstvo a dostalo sa môjmu bratovi, lebo od JeHoVaHa sa mu dostalo.
16. A tak teraz len jednu vec žiadam od teba, neodby ma! Na to mu riekla: Hovor!
17. A povedal: Povedz, prosím, kráľovi Šalamúnovi, lebo teba neodbyje, aby mi dal Abizagu Sunamitskú za ženu.
18. A Bat-šeba riekla: Dobre, ja budem hovoriť o tebe s kráľom.
19. Tak vošla Bat-šeba ku kráľovi Šalamúnovi, aby mu hovorila o Adoniášovi. A kráľ jej povstal vústrety a keď sa jej poklonil, posadil sa na svojej stolici a dal postaviť stolicu i matke kráľovej, ktorá si sadla po jeho pravici.
20. A riekla: Jednu malú vec žiadam od teba, neodby ma! A kráľ jej povedal: Žiadaj, moja matko, lebo ťa neodbyjem.
21. A riekla: Nech sa dá Abizaga Sunamitská Adoniášovi, tvojmu bratovi, za ženu!
22. Na to odpovedal kráľ Šalamún a riekol svojej matke: A prečože ty žiadaš Abizagu Sunamitskú pre Adoniáša? Ale žiadaj pre neho kráľovstvo, lebo on je môj brat, starší odo mňa! Áno pre neho a pre Ebiatára, kňaza, a pre Joába, syna Ceruje!
23. A kráľ Šalamún prisahal na JeHoVaHa a riekol: Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pridá, že proti svojej duši hovoril Adoniáš toto slovo.
24. A tak teraz ako že žije JeHoVaH, ktorý ma upevnil a dal, aby som sedel na tróne Dávida, svojho otca, a ktorý mi učinil dom, tak ako hovoril, že dnes zomrie Adoniáš!
25. Vtedy poslal kráľ Šalamún po Benaiášovi, synovi Jehojadovom, vykonať rozsudok, a uderil na neho, a zomrel.
26. A Ebiatárovi, kňazovi, povedal kráľ: Iď do Anatota na svoje pole, lebo si mužom smrti, ale ťa nezabijem tohoto dňa, lebo si nosil truhlu Panovníka JeHoVaHa pred Dávidom, mojím otcom, a preto, že si znášal všetky útrapy, ktoré znášal môj otec.
27. A tak zahnal Šalamún Ebiatára, aby nebol kňazom JeHoVaHovi, aby naplnil slovo JeHoVaHovo, ktoré hovoril o dome Éliho v Síle.
28. <Smrť Joábova>A prišla zvesť o tom až k Joábovi. Lebo Joáb bol postúpil po Adoniášovi, hoci po Absalomovi nebol postúpil. Vtedy utiekol Joáb do stánu JeHoVaHovho a chytil sa rohov oltára.
29. A bolo oznámené kráľovi Šalamúnovi, že Joáb utiekol do stánu JeHoVaHovho a že hľa, stojí vedľa oltára. A Šalamún poslal Benaiáša, syna Jehojadovho, a riekol: Idi, obor sa na neho!
30. A keď prišiel Benaiáš do stánu JeHoVaHovho, riekol mu: Takto hovorí kráľ: Vyjdi! A on povedal: Nie, ale tu zomriem. A Benaiáš doniesol kráľovi odpoveď a riekol: Takto hovorí Joáb a takto mi odpovedal.
31. A kráľ mu povedal: Učiň tak, ako hovoril, obor sa na neho a pochovaj ho, a odpraceš krv, vyliatu bez príčiny, ktorú vylial Joáb, so mňa a s domu môjho otca.
32. A JeHoVaH navráti jeho krv na jeho hlavu, pretože sa oboril na dvoch mužov, spravedlivejších a lepších, ako je sám, a zavraždil ich mečom, ale môj otec Dávid nevedel o tom, Abnera, syna Nérovho, veliteľa vojska Izraelovho, a Amazu, syna Jeterovho, veliteľa vojska Júdovho.
33. A ich krv sa navráti na hlavu Joábovu a na hlavu jeho semena až na veky. Ale Dávid a jeho semeno, jeho dom a jeho trón nech majú pokoj až na veky od JeHoVaHa.
34. Vtedy odišiel Benaiáš, syn Jehojadov, hore a oboriac sa na neho zabil ho, a bol pochovaný vo svojom dome na púšti.
35. A kráľ dal Benaiáša, syna Jehojadovho, miesto neho, aby bol nad vojskom, a Cádoka, kňaza, dal kráľ miesto Ebiatára.
36. <Šimei zruší prísahu a zomrie>Potom poslal kráľ a povolal Šimeiho a riekol mu: Vystav si dom v Jeruzaleme, a budeš bývať tam a nevyjdeš odtiaľ ani sem ani ta.
37. A bude, že toho dňa, ktorého vyjdeš a prejdeš cez potok Kidron, vedz istotne, že zomrieš, tvoja krv bude na tvoju hlavu.
38. A Šimei povedal kráľovi: To je dobré slovo. Jako hovoril môj pán kráľ, tak učiní tvoj služobník. A tak býval Šimei v Jeruzaleme mnoho dní.
39. Ale stalo sa po troch rokoch, že utiekli Šimeimu dvaja sluhovia k Achišovi, synovi Maachu, kráľovi Gátu. A oznámili Šimeimu: Hľa, tvoji sluhovia sú v Gáte.
40. A Šimei vstal, osedlal svojho osla a odišiel do Gátu k Achišovi hľadať svojich sluhov. A tedy odišiel Šimei a doviedol svojich sluhov z Gátu.
41. A Šalamúnovi bolo oznámené, že Šimei odišiel z Jeruzalema do Gátu a že sa navrátil.
42. Vtedy poslal kráľ, povolal Šimeiho a riekol mu: Či som ťa nezaviazal prísahou na JeHoVaHa a neosvedčil som proti tebe povediac, že toho dňa, ktorého vyjdeš a pojdeš niekam sem alebo ta, vedz istotne, že zomrieš? A povedal si mi: To je dobré slovo, ktoré som počul.
43. Nuž prečože si neostríhal prísahy JeHoVaHovej a prikázania, ktoré som ti prikázal?
44. A taktiež povedal kráľ Šimeimu: Ty vieš všetko to zlé, o ktorom vie tvoje srdce, ktoré si učinil Dávidovi, môjmu otcovi, a tak teraz navráti JeHoVaH tvoje zlo na tvoju hlavu.
45. Ale kráľ Šalamún bude požehnaný, i trón Dávidov bude stáť pevne pred JeHoVaHom až na veky.
46. A kráľ rozkázal Benaiášovi, synovi Jehojadovmu, ktorý vyšiel a oboril sa na neho, a zomrel. A kráľovstvo stálo pevne v ruke Šalamúnovej.

  1Kings (2/22)