←  1Kings (19/22)  →
1. <Eliáš uteká pred Jezábeľou>A Achab oznámil Jezábeli všetko, čo učinil Eliáš i všetko to, jako pobil všetkých prorokov mečom.
2. Vtedy poslala Jezábeľ posla k Eliášovi s odkazom: Tak nech mi učinia bohovia a tak nech pridajú, že zajtra o tomto čase učiním to, aby bola tvoja duša jako duša jedného z nich.
3. A on vidiac, čo sa strojí, vstal a odišiel pre záchranu svojho života a prišiel do Bér-šeby, ktorá patrí Júdovi, a svojho sluhu nechal tam.
4. A sám išiel púšťou cesty jedného dňa a prijdúc sadol si pod nejakým jalovcom a žiadal si zomrieť a povedal: Už teraz dosť, ó, JeHoVaHu, vezmi moju dušu, lebo nie som lepší ako moji otcovia.
5. Potom si ľahol a usnul pod nejakým jalovcom. A hľa, toď, anjel sa ho dotkol a riekol mu: Vstaň, jedz!
6. A keď sa podíval tu hľa, pri jeho hlave bol koláč, pečený na uhlí, a nádoba vody. A keď pojedol a vypil, zase si ľahol.
7. A anjel JeHoVaHov sa vrátil podruhé a dotkol sa ho a riekol: Vstaň, pojedz, lebo máš priveľkú cestu pred sebou.
8. Vtedy vstal, pojedol a vypil a išiel v sile toho pokrmu štyridsať dní a štyridsať nocí až na vrch Boží Horeb.
9. <JeHoVaH sa zjaví Eliášovi>A keď prišiel ta k jaskyni, nocoval tam. A hľa, slovo JeHoVaHovo k nemu, a riekol mu: Čo tu robíš, Eliášu?
10. A on povedal: Veľmi som horlil za JeHoVaHa, Boha Zástupov, lebo synovia Izraelovi opustili tvoju smluvu, tvoje oltáre poborili a tvojich prorokov povraždili mečom, a ostal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu, aby ju vzali.
11. A riekol: Vyjdi, postav sa a stoj na vrchu pred JeHoVaHom. A hľa, JeHoVaH išiel pomimo. A najprv sa valil veľký vietor silný, ktorý podvracal vrchy a lámal skaly, pred JeHoVaHom. Ale JeHoVaH nebol vo vetre. A po vetre nasledovalo zemetrasenie; ale JeHoVaH nebol v zemetrasení.
12. A po zemetrasení oheň; ale ani v ohni nebol JeHoVaH. A po ohni bolo počuť tichý hlas jemný.
13. A stalo sa, keď to počul Eliáš, že zavinul svoju tvár do svojho plášťa a vyjdúc stál pri otvore jaskyne, a hľa, prišiel k nemu nejaký hlas, ktorý hovoril: Čo tu robíš, Eliášu?
14. A on odpovedal: Veľmi som horlil za JeHoVaHa, Boha Zástupov, lebo synovia Izraelovi opustili tvoju smluvu, tvoje oltáre poborili a tvojich prorokov povraždili mečom, a zostal som len ja sám, a hľadajú i moju dušu, aby ju vzali.
15. A JeHoVaH mu riekol: Idi, vráť sa svojou cestou na púšť Damašku a prijdeš a pomažeš Hazaela za kráľa nad Sýriou,
16. a Jehu-va, syna Nimšiho, pomažeš za kráľa nad Izraelom a Elizea, syna Šafatovho, z Ábel-mecholy, pomažeš za proroka miesto seba.
17. A stane sa, že toho, kto by ušiel meču Hazaelovmu, usmrtí Jehu, a toho, kto by ušiel meču Jehuvovmu, usmrtí Elizeus.
18. A ponechal som v Izraelovi sedem tisíc, všetko to kolená, ktoré sa nesklonily Bálovi, a všetko to ústa, ktoré ho nebozkaly.
19. <Povolanie Elizea>Keď potom išiel odtiaľ, našiel Elizea, syna Šafatovho, práve keď oral majúc pred sebou dvanásť párov volov a on s dvanástym. A Eliáš prejdúc k nemu hodil svoj plášť na neho.
20. A on opustil voly, bežal za Eliášom a povedal: Dovoľ, prosím, aby som bozkal svojho otca a svoju matku a potom pojdem za tebou. Na to mu riekol: Idi, vráť sa, lebo veď čo som ti učinil?
21. A keď sa navrátil od neho, vzal pár volov, zabil ich a riadom od volov ich uvaril, mäso z nich, a dal ľudu a jedli. Potom vstal a išiel za Eliášom a posluhoval mu.
←  1Kings (19/22)  →