←  1Kings (18/22)  →
1. <Eliáš poslaný k Achabovi. Obadiáš>A stalo sa po mnohých dňoch, že sa stalo slovo JeHoVaHovo k Eliášovi, v treťom roku, povediac: Idi, ukáž sa Achabovi, a dám dážď na zem.
2. Vtedy išiel Eliáš, aby sa ukázal Achabovi. A hlad bol veľký v Samárii.
3. A Achab zavolal Obadiáša, ktorý bol nad jeho domom. A Obadiáš sa veľmi bál JeHoVaHa.
4. A stalo sa, keď vraždila Jezábeľ prorokov JeHoVaHových, že vzal Obadiáš sto prorokov a skryl ich po päťdesiatich mužoch v jaskyni a zaopatroval ich chlebom a vodou.
5. A Achab povedal Obadiášovi: Zajdi v zemi ku všetkým prameňom vôd a ku všetkým potokom, ak by sme našli voľakde trávu, aby sme zachovali živé kone i mulice a nevyhubili všetok tento statok.
6. A tak si rozdelili zem, aby ňou prešli. Achab išiel jednou cestou sám, a Obadiáš druhou cestou tiež sám.
7. A stalo sa, keď bol Obadiáš na ceste, že hľa, Eliáš sa s ním stretol. A keď ho poznal, padol na svoju tvár a povedal: Či si to ty, môj pane, Eliášu?
8. A riekol mu: Som. Idi, povedz svojmu pánovi: Hľa, Eliáš prišiel!
9. Na to povedal Obadiáš: Čo som zhrešil, že vydávaš svojho služobníka do ruky Achabovej, aby ma zabil?
10. Ako že žije JeHoVaH, tvoj Bôh, niet národa ani kráľovstva, kam by nebol poslal môj pán ťa hľadať. A keď povedali, že ťa niet, dal prisahať kráľovstvu a národu, že ťa nenašli.
11. A teraz ty hovoríš, idi vraj, povedz svojmu pánovi: Hľa, Eliáš prišiel!
12. A stane sa, keď ja odídem od teba, že ťa odnesie Duch JeHoVaHov na voľaktoré miesto, o ktorom ja neviem, a keď prijdem a oznámim Achabovi, že si prišiel, a keď ťa nenajde, zabije ma. A tvoj služobník sa bojí JeHoVaHa od svojej mladosti.-
13. Či nebolo oznámené môjmu pánovi, čo som urobil, keď vraždila Jezábeľ prorokov JeHoVaHových, že som ukryl z prorokov JeHoVaHových sto mužov po päťdesiatich mužoch v jaskyni a zaopatroval som ich chlebom a vodou?
14. A ty teraz hovoríš, idi vraj, povedz svojmu pánovi: Hľa, Eliáš prišiel! A zabije ma.
15. Na to riekol Eliáš: Ako že žije JeHoVaH Zástupov, pred ktorého tvárou stojím, že sa mu dnes ukážem.
16. A tak odišiel Obadiáš vústrety Achabovi a oznámil mu to. A Achab vyšiel vústrety Eliášovi.
17. <Eliáš sa stretne s Achabom>A stalo sa, keď uvidel Achab Eliáša, že mu povedal Achab: Či si to ty, ktorý trápiš Izraela?
18. Ale on riekol: Netrápim Izraela, ale ty a dom tvojho otca tým, že ste opustili prikázania JeHoVaHove, a že ideš za Bálmi.
19. A tak teraz pošli, shromaždi ku mne celého Izraela na vrch Karmel i prorokov Bálových štyristo päťdesiat i prorokov hája štyristo, ktorí jedia zo stola Jezábelinho.
20. Vtedy poslal Achab poslov ku všetkým synom Izraelovým a shromaždi prorokov na vrch Karmel.
21. <Eliáš na Karmeli; ruší modlárstvo>Vtedy pristúpil Eliáš ku všetkému ľudu a povedal: Dokedy budete kulhať na obe strany? Ak je JeHoVaH Bohom, nasledujme ho, a jestli je ním Bál, iďte za ním! A ľud mu neodpovedal ani slova.
22. Tu povedal Eliáš ľudu: Ja som len sám zostal prorok JeHoVaHovi, a prorokov Bálových je štyristo päťdesiat mužov.
23. Nech nám tedy dajú dvoch juncov, a jedného z juncov nech si vyberú oni a nech ho rozsekajú na kusy a položia na drevo, ale ohňa nech nepodložia, a ja pripravím druhého junca a dám ho na drevo a ohňa ani ja nepodložím.
24. A budete vzývať meno svojho boha, a ja budem vzývať meno JeHoVaHovo, a bude, že Bôh, ktorý odpovie ohňom, ten nech je Bohom. A všetok ľud odpovedal a riekol: To je dobré slovo.
25. Vtedy riekol Eliáš prorokom Bálovým: Vyberte si jedného z juncov a pripravte najprv vy, lebo vás je viac a vzývajte meno svojho boha, ale ohňa nepodkladajte.
26. A vzali junca, ktorého im dal, a pripravili a vzývali meno Bálovo od rána až do poludnia a vraveli: Bálu, vyslyš nás! Ale nebolo hlasu, ani nebolo, kto by odpovedal, a skákali okolo oltára, ktorý im spravili.
27. Potom stalo sa na poludnie, že sa im posmieval Eliáš a riekol: Volajte veľkým hlasom, lebo veď je boh! Možno, že rozmýšľa alebo je nejako ináče zamestnaný alebo hádam je na ceste alebo azda spí; nech sa zobudí!
28. A tak volali veľkým hlasom a bodali sa, podľa svojej obyčaje, nožami a pikami, až sa krvou polievali.
29. A stalo sa, keď prešlo poludnie, že prorokovali až do času, keď sa obetuje obetný dar večerný. Ale nebolo hlasu, ani nebolo nikoho, kto by bol odpovedal, ani toho, kto by bol pozoroval.
30. Potom riekol Eliáš všetkému ľudu: Pristúpte ku mne! A pristúpil k nemu všetok ľud. A opravil oltár JeHoVaHov, ktorý bol zborený.
31. A Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu pokolení synov Jakobových, ku ktorému sa bolo stalo slovo JeHoVaHovo povediac: Izrael bude tvoje meno.
32. Z tých kameňov postavil oltár v mene JeHoVaHovom. A spravil jarok okolo oltára jako priestor dvoch satov semena.
33. Potom uložil drevo, posekal junca na kusy a pokládol na drevo.
34. A riekol: Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na zápalnú obeť a na drevo. A zase riekol: Urobte to po druhé. A urobili po druhé. A ešte riekol: Urobte to po tretie. A urobili po tretie,
35. takže tiekla voda okolo oltára. I jarok naplnil vodou.
36. A stalo sa o čase, keď sa obetuje obetný dar večerný, že pristúpil prorok Eliáš a riekol: JeHoVaHu, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, nech sa dnes pozná, že si ty Bôh Izraelovi, a ja že som tvoj služobník a že všetko toto učinil som tvojím slovom.
37. Vyslyš ma, JeHoVaHu, vyslyš ma, aby poznal tento ľud, že ty, JeHoVaHu, si Bôh, a že si to ty, ktorý si obrátil jeho srdce nazpät.
38. Vtedy padnul oheň JeHoVaHov a strávil zápalnú obeť i drevo i kamene i prach, i vodu, ktorá bola v jarku, slízal.
39. Keď to uvidel všetok ľud, padli všetci na svoju tvár a povedali: JeHoVaH je Bôh! JeHoVaH je Bôh!
40. A Eliáš im riekol: Pochytajte prorokov Bálových! Nech neujde niktorý z nich! A pochytali ich. A Eliáš ich odviedol dolu k potoku Kíšonu a tam ich pobil.
41. <Dážď, vyprosený od Boha>Potom riekol Eliáš Achabovi: Iď hore, najedz sa a napi sa, lebo sa blíži hukot veľkého dažďa.
42. A tak odišiel Achab hore, aby sa najedol a napil, a Eliáš odišiel hore na temeno Karmela, zohnul sa k zemi a položil svoju tvár medzi svoje kolená.
43. A povedal svojmu sluhovi: Nože vyjdi hore, podívaj sa smerom k moru! A išiel a podíval sa a povedal: Nieto ničoho. Na to mu riekol: Iď a navráť sa, sedemkrát.
44. A stalo sa po siedme, že povedal: Hľa, obláčik ako dlaň človeka vystupuje od mora. Vtedy mu riekol: Iď hore, povedz Achabovi: Zapriahni do voza a sídi dolu, aby ťa nezadržal dážď.
45. A stalo sa po malej chvíli, že sa nebesia začiernily oblakmi a vetrom, z čoho bol veľký dážď. A Achab vysadol na voz a išiel do Jizreela.
46. A ruka JeHoVaHova bola s Eliášom, ktorý podpášuc svoje bedrá bežal pred Achabom až potiaľ, kde už vchádzaš do Jizreela.
←  1Kings (18/22)  →