←  1Corinthians (14/16)  →
1. <O hovorení jazykmi>Stíhajte lásku a snažte sa horlive o duchovné dary, ale viacej, aby ste prorokovali.
2. Lebo ten, kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu, lebo nikto nerozumie, ale duchom hovorí tajomstvá.
3. No, ten, kto prorokuje, hovorí ľuďom na vzdelanie, napomenutie a potešenie.
4. Ten, kto hovorí jazykom, vzdeláva sám seba; ale ten, kto prorokuje, vzdeláva cirkev.
5. A chcel by som, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale radšej, aby ste prorokovali; lebo je väčší ten, kto prorokuje, ako ten, kto hovorí jazykmi, krome ak by aj vykladal, aby sa vzdelávala cirkev.
6. No, teraz, bratia, keby som prišiel k vám hovoriac jazykmi, čo by som vám prospel, keby som vám nehovoril buď zjavením buď známosťou buď proroctvom buď učením?
7. Veď aj bezdušné veci, vydávajúce zvuk, buď píšťala buď harfa, keby nedaly rozdielneho zvuku, jakože sa bude vedieť, čo sa píska alebo hrá?
8. Alebo tiež keby trúba vydala neistý zvuk, kto sa bude chystať do boja?
9. Tak aj vy, keď ste jazykom nevydali srozumiteľného slova, jako sa bude vedieť, čo sa hovorí? Lebo budete hovoriť do povetria.
10. Tak mnoho je, keby prišlo na to, rôznych zvukov na svete, a nič nie je bez zvuku;
11. keby som tedy neznal moci čiže smyslu hlasu, budem tomu, kto hovorí, barbarom, a ten, kto hovorí, bude u mňa barbarom.
12. Tak aj vy, preto že ste horlivcami za duchovné dary, na vzdelanie cirkvi hľadajte, aby ste hojneli.
13. Pre tú príčinu ten, kto hovorí jazykom, nech sa modlí, že by vykladal.
14. Lebo keď sa modlím jazykom, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez užitku.
15. Čo tedy robiť? Budem sa modliť duchom, ale sa budem modliť aj mysľou; budem spievať chvály duchom, ale budem spievať chvály aj mysľou.
16. Pretože keby si dobrorečil duchom, ako potom ten, kto zaujíma miesto prostého človeka, povie na tvoje ďakovanie ameň, keď nevie, čo hovoríš?
17. Lebo ty síce dobre ďakuješ, ale druhý sa nevzdeláva.
18. Ďakujem svojmu Bohu, že viacej hovorím jazykmi ako vy všetci;
19. ale v sbore by som chcel prehovoriť radšej päť slov svojou mysľou, srozumiteľne, aby som aj iných poučil, než desať tisíc slov jazykom.
20. Bratia, nebuďte deťmi rozumom, lež zlobou buďte nedospelými, ale rozumom buďte dokonalí.
21. V zákone je napísané: Inými jazykmi a inými rtami budem hovoriť tomuto ľudu; ale ani tak ma nepočúvnu, hovorí JeHoVaH.
22. Takže jazyky sú na znamenie, a nie tým, ktorí veria, ale neveriacim; a proroctvo nie neveriacim, ale tým, ktorí veria.
23. Keby sa tedy dovedna sišiel celý sbor, a všetci by hovorili jazykmi, a vošli by ta prostí ľudia, ktorí sa nerozumejú do vecí, alebo neveriaci, či nepovedia, že bláznite?
24. Ale keby všetci prorokovali, a vošiel by niekto neveriaci alebo prostý, bude káravo usviedčaný od všetkých, súdený od všetkých,
25. a tak budú zjavované tajnosti jeho srdca, a tak padne na tvár a bude sa klaňať Bohu vyznávajúc, že je skutočne Bôh medzi vami.
26. Tak čo tedy robiť, bratia? Keď sa schádzate, každý z vás má žalm, má učenie, má zjavenie, má jazyk, má výklad - všetko nech je na vzdelanie.
27. Buď že hovorí niekto jazykom, po dvoch alebo najviac traja a jeden po druhom, a jeden nech vykladá.
28. A keby nebolo vykladača, nech mlčí v sbore, a nech hovorí sám sebe a Bohu.
29. A proroci nech hovoria dvaja alebo traja, a druhí nech rozsudzujú.
30. A keby bolo niečo zjavené druhému, kto sedí, prvý nech mlčí.
31. Lebo po jednom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci učili a všetci sa potešovali
32. (A duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom;
33. lebo Bôh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja), ako vo všetkých sboroch svätých.
34. <O ženách v shromaždení>Vaše ženy nech mlčia v sboroch, lebo sa im nedovoľuje hovoriť, ale podriaďovať sa, jako i zákon hovorí.
35. A jestli sa chcú niečo naučiť, nech sa doma pýtajú svojich vlastných mužov, lebo je mrzká vec žene hovoriť v sbore.
36. Alebo či od vás vyšlo slovo Božie? Alebo či len k vám samým prišlo?
37. Ak niekto myslí o sebe, že je prorok alebo duchovný, nech pozná dobre, čo vám píšem, že sú to prikázania Pánove.
38. Ale ak niekto nevie, nech nevie.
39. A tak, moji bratia, snažte sa horlive, aby ste prorokovali, a hovoriť jazykmi nebráňte,
40. a všetko nech sa deje slušne a podľa poriadku.
←  1Corinthians (14/16)  →