←  1Corinthians (10/16)  →
1. <Výstraha padlých na púšti>Lebo nechcem, aby ste nevedeli, bratia, že všetci naši otcovia boli pod oblakom a všetci prešli cez more
2. a všetci boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a v mori
3. a všetci jedli ten istý duchovný pokrm
4. a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá išla za nimi, a tou skalou bol Kristus.
5. Ale vo väčšine z nich sa nezaľúbilo Bohu, lebo boli pobití a rozmetaní na púšti.
6. A to všetko sa nám stalo výstražným príkladom nato, aby sme neboli žiadostiví zlého, jako aj oni žiadali.
7. Ani nebuďte modlármi jako niektorí z nich, ako je napísané: Posadil sa ľud jesť a piť, a vstali, aby sa hrali.
8. Ani nesmilnime, jako niektorí z nich smilnili, a padlo ich v jeden deň dvadsaťtri tisíc.
9. Ani nepokúšajme Krista, jako tiež niektorí z nich pokúšali a pohynuli od hadov.
10. Ani nerepcite, jako niektorí z nich reptali a zhynuli od zhubcu.
11. A toto všetko sa dialo tamtým predobrazne, a je napísané na naše napomenutie, ku ktorým došly konce vekov.
12. A tak tedy ten, kto sa domnieva, že stojí, nech hľadí aby nepadol.
13. Iba ľudské pokušenie vás zachvátilo, nijaké iné. Ale Bôh je verný, ktorý vás nedá pokúšať nad vašu možnosť, ale spôsobí s pokušením aj východ z neho, aby ste mohli zniesť.
14. Preto, moji milovaní, utekajte pred modlárstvom.
15. <Kalich Pánov. Čo pohania obetujú, obetujú démonom. Nie všetko prospieva>Jako rozumným hovorím. Vy sami posúďte, čo vravím.
16. Kalich dobrorečenia, ktorému dobrorečíme, či nie je účasťou na krvi Kristovej? A chlieb, ktorý lámeme, či nie je účasťou na tele Kristovom?
17. Lebo jeden chlieb, jedno telo sme my mnohí. Lebo všetci máme svoj podiel z toho jedného chleba.
18. Vidzte Izraela podľa tela! Či tí, ktorí jedia obeti, nie sú účastníkmi oltára?
19. Čo tedy hovorím? Že azda obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo?
20. Ale že to, čo pohania zabíjajúc obetujú, obetujú démonom a nie Bohu. A nechcel by som, aby ste vy boli účastníkmi démonov.
21. Nemôžete piť kalich Pánov i kalich démonov. Nemôžeme mať účasť na stole Pánovom i na stole démonov.
22. Alebo či popudzujeme Pána k hnevu? Či sme azda silnejší od neho?
23. Všetko smiem, ale nie je všetko užitočné. Všetko smiem, ale nie všetko vzdeláva.
24. Nech nikto nehľadá svojho vlastného, ale každý to, čo je blížneho.
25. <Či a kedy sa smie jesť obetované modlám. Šetriť svedomie slabého>Všetko, čo sa predáva v mastných krámoch, jedzte a nič sa nevypytujte pre svedomie,
26. lebo veď JeHoVaHova je zem i jej náplň.
27. A jestli vás volá niekto z neveriacich, a chcete ísť, jedzte všetko, čo sa vám predloží nič sa nevypytujúc pre svedomie.
28. Ale keby vám niekto povedal: Toto je obetované modlám, nejedzte pre toho, kto to oznámil, a pre svedomie, lebo Pánova je zem i jej náplň.
29. Ale hovorím: Nie pre vlastné, tvoje svedomie, ale pre svedomie toho druhého. Lebo načo má byť moja sloboda súdená od cudzieho svedomia?
30. Ale ak ja mám s vďakou podiel na čomsi, prečo sa mne má ktosi rúhať pre to, za čo ja ďakujem?
31. A tak tedy buď jete buď pijete buď čokoľvek robíte, robte všetko na slávu Božiu.
32. Tak sa chovajte, aby ste neboli urážkou ani Židom ani Grékom ani cirkvi Božej,
33. tak ako sa i ja ľúbim všetkým vo všetkom nehľadajúc svojho vlastného užitku, ale užitku mnohých, aby boli spasení.
←  1Corinthians (10/16)  →