←  1Chronicles (21/29)  →
1. <Satan navedie Dávida spočítať ľud>Ale satan povstal proti Izraelovi a naviedol Dávida, aby spočítal Izraela.
2. A Dávid povedal Joábovi a kniežatám ľudu: Iďte, spočítajte Izraela od Bér-šeby až po Dán a doneste ku mne, aby som vedel ich počet.
3. Ale Joáb riekol: Nech pridá JeHoVaH k svojmu ľudu sto ráz toľko, koľko ho je! Či azda, môj pán kráľ, nie sú všetci môjmu pánovi za služobníkov? Prečo to vyhľadáva môj pán? Prečo má byť na previnenie sa Izraelovi?!
4. Ale slovo kráľovo bolo pevné proti Joábovi. A tak vyšiel Joáb a pochodiac po celom Izraelovi prišiel do Jeruzalema.
5. A Joáb oddal Dávidovi počet spočítania ľudu. A bolo všetkého Izraela tisíc tisícov a sto tisíc mužov, súcich vytasiť meč, a Júdu bolo štyristo sedemdesiat tisíc mužov, súcich vytasiť meč.
6. Léviho a Benjamina nepočítal medzi nich, lebo ošklivé bolo slovo kráľovo u Joába.
7. A, pravda, neľúbil sa kráľ pre tú vec Bohu, a preto bil Izraela.
8. Vtedy povedal Dávid Bohu: Zhrešil som veľmi, že som vykonal tú vec! A tak teraz prosím, ó, JeHoVaHu, odním neprávosť svojho služobníka, lebo som urobil veľmi bláznivo.
9. <Trest Boží na Dávida>A JeHoVaH hovoril Gádovi, vidiacemu Dávidovmu, a riekol:
10. Iď a hovor Dávidovi a povieš: Takto hovorí JeHoVaH: Troje ukladám na teba. Vyvoľ si jedno z nich, aby som ti ho učinil.
11. A tak prišiel Gád ku Dávidovi a riekol mu: Takto hovorí JeHoVaH: Vyber si:
12. či chceš tri roky hladu, či tri mesiace byť hubený od svojich protivníkov, a aby ťa stíhal meč tvojich nepriateľov, a či tri dni meč JeHoVaHov a mor v zemi, kým anjel JeHoVaHov bude hubiť po všetkých krajoch Izraelových? A tak teraz vidz, čo mám odpovedať tomu, ktorý ma poslal.
13. Vtedy povedal Dávid Gádovi: Je mi veľmi úzko. Nech, prosím, padnem do ruky JeHoVaHovej, lebo jeho milosrdenstvo je veľmi mnohé a veľké; ale nech nepadnem do ruky človeka.
14. A tak dal JeHoVaH mor na Izraela, a padlo z Izraela sedemdesiat tisíc mužov.
15. <Dávid postaví oltár na humne Ornána>Potom poslal Bôh anjela do Jeruzalema, aby ho hubil. A keď už hubil, pohliadol JeHoVaH, a bolo mu ľúto nad tým zlým, a preto riekol anjelovi, ktorý hubil: Už je dosť! Spusti svoju ruku! A anjel JeHoVaHov stál pri humne Ornána Jebuzejského.
16. A Dávid pozdvihol svoje oči a videl anjela JeHoVaHovho, ktorý stál medzi zemou a medzi nebom, a jeho vytasený meč v jeho ruke, vystretej na Jeruzalem. A Dávid padol i starší, odiati v smútočných vrecovinách, padli na svoju tvár.
17. A Dávid povedal Bohu: Či nie som to ja, ktorý som rozkázal spočítať ľud? A tedy ja som ten, ktorý som zhrešil a ktorý som preveľmi zle urobil, ale tieto ovce, čože tie urobili? JeHoVaHu, môj Bože, nech je, prosím, tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca, ale nie proti tvojmu ľudu, aby bol bitý ranou.
18. Vtedy riekol anjel JeHoVaHov Gádovi, aby povedal Dávidovi, aby vyšiel hore Dávid postaviť oltár JeHoVaHovi na humne Ornána Jebuzejského.
19. A tak vyšiel Dávid hore na slovo Gádovo, ktoré hovoril v mene JeHoVaHovom.
20. A keď sa obrátil Ornán, videl anjela, a jeho štyria synovia, ktorí boli s ním sa skryli. A Ornán mlátil pšenicu.
21. A Dávid prišiel až k Ornánovi. A keď pozrel Ornán a uvidel Dávida, vyšiel z humna a poklonil sa Dávidovi tvárou k zemi.
22. Vtedy riekol Dávid Ornánovi: Daj mi miesto tohoto humna, aby som vystavil na ňom oltár JeHoVaHovi. Daj mi ho za toľko peňazí, koľko je hodno, aby bola zastavená rana zponad ľudu.
23. Na to povedal Ornán Dávidovi: Vezmi si, a nech učiní môj pán kráľ to, čo je dobré v jeho očiach. Vidz, dávam voly na zápalnú obeť a mlatidlá na drevo a pšenicu na obilný dar obetný; to všetko dávam.
24. Ale kráľ Dávid riekol Ornánovi: Nie tak, ale iba kúpim za toľko peňazí, koľko je to hodno. Lebo veď azda nevezmem toho, čo je tvoje, pre JeHoVaHa, ani nebudem obetovať zápalnej obeti, ktorú by som dostal zadarmo!
25. A tedy dal Dávid Ornánovi za miesto zlatých šeklov váhy šesťto.
26. A Dávid tam postavil oltár JeHoVaHovi a obetoval zápalné obeti a pokojné obeti a volal na JeHoVaHa, ktorý sa mu ohlásil ohňom z neba, soslaným na oltár zápalu.
27. A JeHoVaH riekol anjelovi, a ten dal svoj meč zpäť do pošvy.
28. Toho času, keď videl Dávid, že sa mu ohlásil JeHoVaH na humne Ornána Jebuzejského, obetoval tam bitné obeti.
29. A svätopríbytok JeHoVaHov, ktorý bol učinil Mojžiš na púšti, aj oltár na zápaly bol toho času na výšine v Gibeone.
30. A Dávid nemohol ísť predeň hľadať Boha, lebo sa desil pred mečom anjela JeHoVaHovho.
←  1Chronicles (21/29)  →